Insignie Liptovskej Tepličky

V erbe, pečati a zástave obce, v novovytvorených insígniách pripravených k oslavám 360. výročia (1994) najstaršej písomnej zmienky o obci, je preklenutých oveľa viac rokov, než si dokážeme predstaviť. V symboloch obce je vyjadrená celá história existencie dediny i farnosti Liptovská Teplička. Východiskom, či inšpiráciou pre vytvorenie heraldicky správneho erbu s väzbou na historický symbol a zachovanie historickej kontinuity je v každom prípade dôležité, pretože je svedectvom úcty k vlastnej histórii a starobylosti obce. Autor pri návrhu vychádzal z najstaršieho pečatidla z roku 1716. Pri analýze kompozície pečatného symbolu ,,postavy muža opierajúceho sa o palicu s točenicou“ dochádzame totiž k jednoznačnému záveru, že ide o postavu sv. Jána Krstiteľa, a to v jeho typickej ikonografii ako ,,hlas volajúceho na púšti“. Tematiku sv. Jána potvrdzuje aj farská pečať Liptovskej Tepličky i to, že rímskokatolícky kostol v obci je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pri skĺbení tradície historického symbolu s pravidlami erbovej tvorby nie je vhodné, z heraldických dôvodov, mechanicky vložiť do erbu celé historické pečatné znamenie s postavou patróna obce. Svätci totiž do heraldiky nepatria. Podľa heraldických pravidiel sa do erbov vkladajú atribúty svätcov ako v tomto prípade baránok zastupujúci sv. Jána Krstiteľa. Ide o najpozoruhodnejší výjav, ktorým je krst Ježiša Krista a výrok sv. Jána na adresu Ježiša ,,Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ ( Jn 1, 29). Už v najstarších zobrazeniach tohto svätca má sv. Ján v náručí baránka a drží kríž, na ktorom visieva zástavka či skôr páska s nápisom ,, Ecce Agnus Dei qui tollit peccata mudni“, ktorá sa transformovala do zástavy v podobe krížovej koruny. Čo sa týka farieb, štítové pole je červené, evokujúce martýrsku smrť sv. Jána Krstiteľa. Červené pole patrí v heraldike medzi najcennejšie, o čom svedčí jeho použitie v mnohých kráľovských, rodových a štátnych erboch a napokon aj v našom štátnom znaku už od konca 12. storočia. Baránok je podľa logiky a v súlade s heraldickými pravidlami strieborný, teda biely, ostatné figúry zlaté. Kríž na koruhve víťazstva či na koruhve vzkriesenia má byť červený, latinský s predlženým spodným cípom. Pečať Liptovskej Tepličky je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC LIPTOVSKÁ TEPLIČKA. Erb Liptovskej Tepličky tvorí v červenom štíte na zlatej pažiti stojaci doľava otočený strieborný veľkonočný Baránok s dlhou striebornou zástavou s červeným latinským krížom na zlatej, krížom ukončenej žrdi. Zástava Liptovskej Tepličky je bielo-červeno-žlto štvrtená. Zástava má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu zástavy. Štvrtenie vexilologicky symbolizuje kríž zo zástavy nesenej Baránkom.

Podľa knihy Stanislava Misála - Liptovská Teplička Domov pod Kráľovou hoľou

ERB VLAJKA ZÁSTAVA