)
v srdci Slovenska vo Fatransko-tatranskej oblasti sa rozkladá rozsiahly krajinský celok Nízke Tatry. Vinú sa tu dve slovenské rieky Váh a Hron, napájané početnými prítokmi horských bystrín, stekajúcich z jeho severných a južných úbočí. Dominantou východnej časti Nízkych Tatier je 1948 metrov vysoká Kráľová hoľa. A práve tu pod ňou na jej severnej strane vo venci Liptovských hôľ, Vysokých i Nízkych Tatier a blízko prameňov Čierného Váhu leží rázovitá obec Liptovská Teplička.
Už samotná poloha obce, ležiacej v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT), resp. v jeho ochrannom pásme vo výške 760 - 1770 metrov nad morom, čistý vzduch a vynikajúce klimatické podmienky, sú zárukou blahodárneho pôsobenia na ľudský organizmus, predovšetkým na ochorenia dýchacích ciest, mnohé alergie a stresy. Okolité lesy sú od leta do jesene plné húb, v neskorom lete dozrievajú jahody, maliny a čučoriedky.
)
V lesoch je dostatok jelenej i srnčej zveri, a tak stretnutia s ňou nie sú nezvyčajné. Určite každého nadchnú nielen hrebene Nízkych Tatier, ale i pohľady na nádherou hýriace končiare nášho najvyššieho pohoria, Vysokých Tatier. Nenarušené prostredie v okolí obce so smrekovými lesmi, kosodrevinou a horskými lúkami a hoľami až do nadmorskej výšky 1948 metrov, priam láka na turistiku v letnom i zimnom období.
Liptovská Teplička je súčasťou regiónu, známeho pod názvom Liptov, ktorý sa rozprestiera v údolí horného toku Váhu, a to od jeho prameňov až po sútok s Oravou.
Osídlenie Liptova je doložené archeológickými nálezmi z mladšej doby kamennej. Najväčší kolonizačný rozvoj zaznamenal v 13. storočí. Do poslednej etapy kolonizácie Liptova patrí osídlenie juhovýchodnej časti tohto regiónu v prvej polovici 17. storočia. V zalesnených lokalitách pribúdajú obyvatelia tzv. goralskou kolonizáciou a vznikajú nové obce medzi ktoré patrí aj Liptovská Teplička.
K najväčším pozemkovým vlastníkom v Liptove za feudalizmu patrilo hrádocké panstvo. Jeho centrom bol hrad Liptovský Hrádok.
Na základe výsledkov jazykového výskumu to boli goralský horali z pomedzia Hornej Oravy a Kysúc, ktorí sa usadili v najvýchodnejšej časti Nízkych Tatier v nadmorskej výške okolo 920 m nad morom pri potoku Teplica. Tu si hľadajú nový domov a zakladajú dedinu, ktorej názov sa odvodzuje od pomenovania potoka nezamŕzajúceho ani v zime. V stredovekých písomných prameňoch sa tiež uvádza v podobe "obec Tepličanska". Od začiatku dvadsiateho storočia sa k pôvodnému názvu pridáva atribút "Liptovská". Dvojslovný názov Liptovská Teplička sa používa podnes.
)
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1634. Nepoznáme osadnícku zmluvu ani iný priamy pramenný materiál. Pramene sú rozptýlené v rodových archívoch a veľké množstvo písomností panstva Liptovský Hrádok zhorelo roku 1921.
Spočiatku obyvatelia mali právo poľovať na divú zver a loviť ryby na základe tzv. šoltýskeho práva. Neskôr klčovali lesy a takto získané pozemky používali ako pastviny a ako ornú pôdu. Veľkým prameňom finančných príjmov Tepličanov bolo drevorubačstvo v okolitých lesoch, poľnohospodárska produkcia a živočíšna výroba.
Životná úroveň obyvateľstva v drsnom horskom prostredí bola pomerne nízka. Často sa ešte zhoršovala tým, že ich stíhali živelné pohromy a epidémie. Neutešené pomery sa odrážali aj v duchovnom živote, ten formovala rímsko-katolícka cirkev. Roku 1706 tu postavili drevený kostol, ktorý zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. V roku 1759 túto stavbu nahradili murovaným chrámom postaveným v barokovom slohu. V roku 1766 tu zriadili faru a tento rok je zároveň prvým údajom o miestnej konfesionálnej škole. Táto poskytovala najzákladnejšie školské vzdelanie.
)