Zaujímavosťou obce je aj údajný európsky unikát – pivničky, ktoré sa nachádzajú medzi obcou a cintorínom. Sú to vlastne pivnice na zemiaky vyhĺbené kolmo do zeme. Hĺbku dosahujú okolo 2,5-3m, majú hruškovitý tvar, smerom hore sa zužujú. Nad jamou je strieška z guľatiny, na nej vrstva hliny pokrytá mačinou. Striešku, ktorá má mierny spád, podopierajú malé dvierka vsadené do stĺpikov. Vďaka vápencu, do ktorého sú vyhĺbené a stabilnej teplote 2 až 6 °C si zelenina (najmä zemiaky) udrží pomerne dobrú kvalitu po celý rok. Do jednej pivničky sa zmestí 30 i viac vriec zemiakov.
Mimoriadne pozoruhodné sú aj terasovité políčka v rozsiahlom okolí obce, ktoré svedčia o nesmiernej húževnatosti a drine našich predkov. Umožňujú pohodlnejšie obrábanie poľnohospodárskej pôdy aj na veľmi strmých svahoch. Zároveň chránia už i tak plytkú pôdu pred poškodzovaním eróziou.
![]() |
![]() |
Rímsko-katolícky kostol je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Je to už druhý kostol v našej obci. Pôvodný drevený kostol z roku 1706 stál na inom mieste a po dostavení terajšieho murovaného kostola zanikol. Terajší kostol postavili v barokovom slohu a vysvätili v roku 1759. Na vstupnom portáli je však skoršie vročenie, a to z roku 1733. Neskôr Tepličania ku kostolu pristavali sakristiu a napokon aj predsieň (tzv. furtku).
![]() |
Pôvodné drevené zrubové domy, ktoré sa tu budovali až do polovice minulého
storočia, vytvárajú hustú a miestami nepravidelnú ulicovú zástavbu. Keďže v
minulosti sa nesmeli stavebné pozemky rozširovať na úkor ornej pôdy, snažili sa
Tepličania na stavbu domov využiť každú voľnú plôšku. Preto sú medzi domami v
najstaršej časti obce dvory veľmi úzke, často len také, aby sa do nich vmestil
naložený voz.
Takáto hustá zástavba však bola ohrozená častými požiarmi. Aby
pri prípadnom požiari neprišli obyvatelia o všetky zásoby, stavali sa stodoly na
okraji obce mimo obytných domov. Napriek tomu sa však niektoré stodoly
nepodarilo pred požiarom uchrániť, čoho následkom je veľká prázdna plocha medzi
stodolami (pozri obrázok).
Stodolište