A picture

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, streda 12. 8. 2020
slabý dážď 22 °C 13 °C
slabý dážď, slabý východný vietor
vietorV, 1.82m/s
tlak1019hPa
vlhkosť58%
zrážky0.97mm

Mapový inf. systém

CLEERIO

Návštevníkom

banner

Pečať rozvoja

.

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English
  • Magyar

Obsah

Stručná história obce

Typ: ostatné
Liptovská Teplička v roku 1969Liptovská Teplička je súčasťou regiónu, známeho pod názvom Liptov, ktorý sa rozprestiera v údolí horného toku Váhu, a to od jeho prameňov až po sútok s Oravou.

Osídlenie Liptova je doložené archeologickými nálezmi z mladšej doby kamennej. Najväčší kolonizačný rozvoj zaznamenal v 13. storočí. Do poslednej etapy kolonizácie Liptova patrí osídlenie juhovýchodnej časti tohto regiónu v prvej polovici 17. storočia. V zalesnených lokalitách pribúdajú obyvatelia tzv. goralskou kolonizáciou a vznikajú nové obce medzi ktoré patrí aj Liptovská Teplička.

K najväčším pozemkovým vlastníkom v Liptove za feudalizmu patrilo hrádocké panstvo. Jeho centrom bol hrad Liptovský Hrádok.

Na základe výsledkov jazykového výskumu to boli goralský horali z pomedzia Hornej Oravy a Kysúc, ktorí sa usadili v najvýchodnejšej časti Nízkych Tatier v nadmorskej výške okolo 920 m nad morom pri potoku Teplica. Tu si hľadajú nový domov a zakladajú dedinu, ktorej názov sa odvodzuje od pomenovania potoka nezamŕzajúceho ani v zime. V stredovekých písomných prameňoch sa tiež uvádza v podobe “obec Tepličanska” alebo Teplicska. Od začiatku dvadsiateho storočia sa k pôvodnému názvu pridáva atribút “Liptovská“. Dvojslovný názov Liptovská Teplička sa používa podnes.

Do roku 2020 sa za najstaršiu písomnú zmienku o obci považoval údaj z roku 1634. 

Pri príprave monografie o Liptovskej Tepličke  (uvedenej v roku 2020) bola nájdená nová prvá známa písomná zmienkua o obci Liptovská Teplička - kráľovská listina z roku 1623. Teplička sa v nej  uvádza medzi dedinami Hrádockého panstva. Nahrádila dovtedy známu písomnú zmienku z roku 1634.

Spočiatku obyvatelia mali právo poľovať na divú zver a loviť ryby na základe tzv. šoltýskeho práva. Klčovali lesy a takto získané pozemky používali ako pastviny a ako ornú pôdu. Prameňom finančných príjmov Tepličanov bolo drevorubačstvo v okolitých lesoch, poľnohospodárska produkcia a živočíšna výroba.

Životná úroveň obyvateľstva v drsnom horskom prostredí bola pomerne nízka. Často sa ešte zhoršovala tým, že ich stíhali živelné pohromy a epidémie.

V roku 1706  postavili drevený kostol, ktorý zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. V roku 1759 túto stavbu nahradili murovaným chrámom postaveným v barokovom slohu. V roku 1766 tu zriadili faru a tento rok je zároveň prvým údajom o miestnej konfesionálnej škole. Táto poskytovala najzákladnejšie školské vzdelanie.


Vytvorené: 14. 5. 2015
Posledná aktualizácia: 20. 7. 2020 09:04
Autor: