Ul. Štefana Garaja 398/16
059 40 Liptovská Teplička
(spracoval Ján Chovan Grajcar)
Podľa najstarších obyvateľov kríž na konci dediny postavili na znak vďaky Tepličania, ktorí sa šťastlivo vrátili z Ameriky domov. Neskôr slúžil ako miesto na modlitby, lúčenie sa pri odchode a vítanie pri návrate do rodnej obce.
Zaujímavou kapitolou v histórii Liptovskej Tepličky je aj emigrácia obyvateľstva za prácou do Ameriky. Vidina zárobkov a lepšieho života hnala Tepličanov do tejto vysnívanej krajiny v niekoľkých etapách. Najväčší odliv obyvateľov bol medzi rokmi 1880 a 1890, kedy ubudlo 89 obyvateľov.
Z obdobia 1890 – 1923 je možné relatívne ľahko získať údaje, pretože v tom období prisťahovalci prechádzali cez prijímacie stredisko na Ellis Island v New Yorku. Tu sa o nich zaznamenávali veľmi podrobné údaje, ako napríklad meno, priezvisko, vek, národnosť, profesia, výška, farba vlasov a očí a zvláštne znamenia. V rokoch 1905 – 1906 odišlo z Liptovskej Tepličky šesťdesiat mužov, poslední v roku 1930.
Pred odchodom sa dohodli s mužmi zo Šuňavy, ktorí za nich vybavovali cestovné formality. Organizovali ich kupci, ktorí im vystavili aj pasy. Obyčajne však chodili bez nich. Pred prvou svetovou vojnou bolo vysťahovalectvo zakázané, a tak si hľadali ilegálne cestičky. Drvivá väčšina odchádzala cez nemecký prístav Brémy a to cez Poľsko, kadiaľ viedla najlepšia cesta. Hranice tam totiž neboli prísne strážené a cestujúci sa tak vyhli kontrole. Cesta cez more trvala väčšinou 7 – 15 dní v závislosti od prístavu, kde sa pasažier nalodil. Do Ameriky odchádzali väčšinou len muži, iba v troch prípadoch odišli manželia.
Druhým najväčším miestom odchodu Slovákov bol prístav v meste Hamburg. V Amerike sa vylodili najčastejšie v New Yorku, v Baltimore, Philadelphii, New Orleanse či Bostone.
Väčšina vysťahovalcov cestovala do Ameriky najlacnejšou loďou, v najlacnejšej, tzv. vysťahovaleckej triede. Bola umiestnená v priestoroch lode, ktoré sa nedali na nič iné využiť. V malých izbách ľudia ležali doslova na regáloch, na jednoduchom slamníku, spolu muži, ženy i deti. Strava bola minimálna, väčšinou sa museli stravovať zo svojich zásob. Pitná voda sa rozdávala na prídel.
Prvoradou úlohou emigrantov bolo usadiť sa, nájsť si rýchlo prácu a začať sporiť. Práca v niektorých profesiách bola často oveľa ťažšia ako doma, no pláca sa nedala ani zďaleka porovnať. Baníci a pracovníci v železiarňach mohli zarobiť jeden a pol až dva doláre za deň. Doma by pritom zarobili len okolo 15 až 30 centov. Zatiaľ čo muži pracovali v baniach a továrňach, ženy sa buď starali o domácnosť alebo o ubytovne, prípadne tiež pracovali. V tom čase nebolo ničím výnimočným, že v textilných fabrikách pracovali aj deti vo veku od 9 do 12 rokov. Ľudia pracovali v neľudských podmienkach pri nedostatočnej hygiene v uzavretých priestoroch baní a tovární. Mnoho slovenskej krvi pretieklo v amerických baniach. Bezpečnostné opatrenia v tom čase boli nulové, ochranné pomôcky žiadne. Katastrofy v baniach boli teda na dennom poriadku.
V zahraničí pracovali emigranti tri, päť až desať rokov. Časť týchto ľudí sa po skusoch vo svete vrátila do rodnej obce. Po návrate sa odlišovali od ostatných modernejším zmýšľaním, nenosili už tradičný odev ale americký pánsky a začínali stavať murované domy. Väčšia časť však ostala navždy ,,za veľkou mlákou“.
Ján Jurčik mal 17 rokov, keď sa 6. 11. 1902 nalodil na loď Hannover v prístave Bremen na cestu do Ameriky.
Dokument: udelenie amerického občianstva jeho manželke, ktorá sa za slobodna volala Žofia Stosil.
Ján a Štefan Praško
Do Ameriky prišli v roku 1921 za svojím otcom Štefanom Praškom, ktorý v Amerike pracoval už viac rokov. Cez vojnu mu zomrela manželka na suchoty, tak sa v Amerike usadil natrvalo. V roku 1921 zaplatil lodné lístky svojim synom, ktorí za ním vycestovali. Štefan mal iba 12 rokov a jeho starší brat Ján mal 17.
Štefan sa narodil v roku 1908 v roku 1936 sa oženil s Júliou Maniak a mali 7 detí. Pracoval ako baník v uhoľnej bani.
Ján sa narodil v roku 1903 a v roku 1928 sa oženil s Annou Sudov a mali 6 detí zomrel v roku 1980.
Svadobná fotografia z roku 1936 Štefan a Júlia Praško.
Ján a Štefan Praško s manželkami.
Štefan Korhel
Do Ameriky cestuje v roku 1905. Z dediny nejde sám, cestujú s ním ešte traja Tepličania: Jozef Glejdura, Ján Krupa a Matej Paračka.
Štefan ma v lodnom zázname uvedený vek 17 rokov. V skutočnosti mal 15 rokov. V roku 1910 sa v meste Barnesboro oženil. Pri sčítaní ľudu v USA v roku 1930 Štefan žil v meste Gary - Indiana s manželkou Máriou a ôsmimi detmi. Štefan sa narodil v roku 1890 a zomrel v roku 1940. Tepličania nezabudli ani na svoje vierovyznanie navštevovali kostoly, ženili sa v nich a krstili svoje deti. Štefana Korhela zosobášil katolícky kňaz poľského pôvodu Victor Kovaliczky.
Štefan Korhel vycestoval loďou Darnstad z prístavu Bremen v roku 1905.
Mária Zuzkín Smola
Do Ameriky prišla ako slobodná devätnásťročná v roku 1913 za svojim bratom Štefanom. V roku 1915 sa vydala za Matyas Berta, mali spolu 6 detí. Po smrti manžela Matyasa sa ako 53-ročná opäť vydala za Josepha Novotného, dožila sa 89 rokov.
Joseph Novotný a Mária Novotná
Rodina Fendek
Ján Fendek starší po prvý krát vycestoval do Ameriky v roku 1902. Zotrval tam do roku 1906. V roku 1909 opäť vycestoval do Ameriky s ôsmimi Tepličanmi, bola medzi nimi aj jedna žena. V roku 1911 do Ameriky prichádza aj jeho manželka Mária s deťmi. Mária má 34 rokov, Ján ma 10, Jozef 2 roky a Štefan nemá ani rok. Usadili sa v meste Barnesboro Pennsylvánia. Pri sčítaní ľudu v USA v roku 1920 žili v Barnesboro títo občania: Fendek Mária, John, Joseph, Stephen, Annie, Catharina, Michael a Anthony. Ako hlava rodiny je uvedená Mária. Manžel Ján na zozname chýba. Zomrel v roku 1918 ako 44 ročný. Jeho manželka Mária sa dožila 98 rokov.
Štefan Fendek
Keď Stephen Fendick vycestoval do Ameriky nemal ani rok. V Amerike sa dožil 107 rokov.
Stephen Fendick
Matej Nahalka
Do Ameriky prišiel v roku 1905 ako 18 - ročný. V roku 1908 sa oženil s vdovou Anna Kolesár, mali 4 deti. Po smrti manželky Anny sa oženil druhý krát s Jean Oleski a mali 2 deti. Mateja v Amerike volali Mike dožil sa pekného veku - 101 rokov.
Na svadobnej fotografii je Jean a Mike Nahalka
Na fotografii je Mike Nahalka. V Amerike sa dožil 101 rokov. Pri príležitosti jeho 100-tých narodenín mu gratuláciu poslal prezident aj prvá dáma USA Nancy Reagan.
V roku 2019 navštívili našu obec potomkovia Mateja Nahalku. Na fotografii v tradičnom kroji z Liptovskej Tepličky.
Ján Pitoňák
Do Ameriky pricestoval v roku 1902. Oženil sa v roku 1906 s Júliou Gnibus a mali spolu 10 detí. Ján sa narodil v roku 1880 v Liptovskej Tepličke a zomrel v roku 1928 v Cuytahoga Ohio.
Rodný list John Pitonyak, rodičia John Pitonyak Lipt. Teplička a Júlia Gnibus Podsadok Stará Lubovňa
Americké občianstvo - naturalizácia
Pred rokom 1906 sa cudzinec mohol stať občanom USA len zložením prísahy. Po roku 1906 však federálne zákony vyžadovali, aby sa kandidát na občianstvo dostavil pred súd a preukázal, že hovorí anglicky a vie odpovedať na otázky týkajúce sa americkej histórie a ústavy. Ženy, ktoré sa vydali za amerických občanov sa automaticky stali americkými občiankami. Deti do 21 rokov sa tiež automaticky sa stali občanmi USA ak ich otec alebo mama získali občianstvo v USA.
Jozef Kupčo
Jozef Kupčo v roku 1912 pricestoval do Ameriky a v roku 1916 sa oženil so Žofiou Hámor zo Šuňavy. Jozef sa narodil v roku 1896 v Lipt. Tepličke a zomrel v roku 1965 v Torington Connecticut
Udelenie amerického občianstva Jozefovi Kupčovi
Počas prvej svetovej vojny bola v Amerike registrácia mužov od 18 do 45 rokov. Registrácia zahŕňa všetkých mužov s bydliskom v USA, tých ktorí sa tam narodili alebo boli cudzincami. Jedinečnou črtou týchto záznamov je, že obsahujú meno a priezvisko miesto narodenia a dátum narodenia. Adresu bydliska, povolanie a adresu zamestnávateľa.
John Mravchak narodil sa v roku 1886 v Lipt. Tepličke a do Ameriky prišiel v roku 1907. Oženil sa so Susana Babiak a mali spolu 5 detí. John zomrel v roku 1945 v Barnesboro Pennsylvania.
Registračná karta z roku 1917 Johna Mravchaka
Mária Dill a Matej Kopáč
Mária sa na Tepličke nenarodila, ale stala sa jej súčasťou. Narodila sa v roku 1875 na východe Slovenska v obci Kelča. V čase vysťahovalectva odchádza do Ameriky v roku 1897. V Amerike sa zoznamila s Jánom Sýkorom zo susednej obce Ďapalovce, za ktorého sa aj vydala. Narodili sa im dve deti – Ján a Mária. Manžel Ján zomrel a Mária ostala vdova. V roku 1902 sa opäť vydala za Mateja Glejduru, s ktorým mala syna Michala. Rok po svadbe Mária opäť ovdovela, Matej zomrel pri banskom nešťastí. Mária s tromi deťmi nemala na výber a tak sa v roku 1904 tretí krát vydala, za Mateja Kopáča z Liptovskej Tepličky. Matej ju prehováral, aby sa vrátili na Slovensko. Mária nechcela ísť, ale jej súrodenci, ktorí žili v Amerike ju presvedčili. Ešte v roku 1904 sa vrátili do Liptovskej Tepličky. Po príchode malý Miško zomiera, narodil sa 23. 9. 1903 vo Windber (USA) a zomrel 5. 10. 1904 v Liptovskej Tepličke. Matejovi a Máriovi sa v roku 1905 narodil syn Štefan. Matej postavil doma nový dom a peniaze zarobené v Amerike sa pomaly minuli, preto v roku 1906 odchádza opäť za prácou do Ameriky. Matejove osudy v Amerike nám nie sú známe, do rodnej obce sa už nevrátil a v Amerike zostal nezvestným. Mária do Tepličky priniesla nielen nové priezvisko Sýkora „Džan“, ale aj novú gastronómiu. Bola výborná kuchárka a teplické gazdinky naučila nové recepty. Mária zomrela v roku 1953 a je pochovaná v Liptovskej Tepličke.
Mária Dill Kopáčová
Ján Olejár
Jeden z mnohých, ktorý nechali svoje životy ,,za veľkou mlákou". Narodil sa v roku 1875 a do Ameriky odišiel v roku 1904, zomrel v roku 1909. Pochovaný je v meste Windber.
Kríž na hrobe Jána Olejára
Meno a priezvisko
vek dátum nalodenia loď prístav
Bohunčák Sakmary Michal
50 19.12. 1909 Zieten Bremen
Bulava Michal
40 13. 5. 1907 Rhein Bremen
Černohorský Ján
36 8. 11. 1901 Cassel Bremen
Človek Ján
35 21. 11. 1904 Umbria Liverpool
Dilong Martin
32 13. 11. 1905 Carpathia Fiume
Dilong Štefan
30 2. 3. 1910 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Dorčak Ján
36 24. 10. 1902 Cassel Bremen
Dratva Michal
36 30.11.1909 Kronprinzessin Cecilie Bremen
Dratva Ján
27 31. 3. 1928 Marloch Antwerp
Dunajský Štefan
40 14. 11. 1901 H.H.Heier Bremen
Dunajský Štefan
35 1. 11. 1901 Koln Bremen
Fendek Jozef
36 8. 11. 1901 Cassel Bremen
Fendek Ján
34 8. 6. 1909 Kronprinzessin Cecilie Bremen
Fendek Čižma Ján
30 10. 12. 1909 Nackar Bremen
Fendek Štefan
31 21. 10. 1903 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Fendek Mária
34 19. 9. 1911 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Fendek Ján
10 19. 9. 1911 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Fendek Jozef
2 19. 9. 1911 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Fendek Štefan
1 19. 9. 1911 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Folkuš Krupa Ján
43 21. 11. 1904 Umbria Liverpool
Frisik Karol
24 25. 10. 1923 Baltic Liverpool
Frisik Anna
30 5. 12. 1929 Thuringia Hamburg
Gajdoš Michal
18 6. 11. 1902 Hannover Bremen
Glejdura Michal
37 1. 11. 1901 Koln Liverpool
Glejdura Jozef
17 21. 2. 1905 Darmstadt Bremen
Glejdura Štefan
25 8. 6 1909 Kronprinzessin Cecilie Bremen
Glejdura Mária
22 19. 9. 1911 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Havrančík Ján
38 23. 11. 1902 Main Bremen
Hazy Uher Ján
36 3. 2. 1901 Dresden Bremen
Hudak Ján
26 1. 5. 1900 Friedrich der Grosse Bremen
Hudak Michal
27 1. 5. 1900 Friedrich der Grosse Bremen
Hudak Štefan
36 3. 2. 1901 Dresden Bremen
Hudak Matej
30 2. 8. 1911 Barbarossa Bremen
Chabiniak Štefan
35 23. 3. 1905 Stuttgart Bremen
Chovan Štefan
35 13. 4. 1930 Aurania Halifax
Ivan Ján
36 9. 11. 1909 Kaiser Wilhelm II. Bremen
Janik Štefan
16 8. 11. 1901 Cassel Bremen
Jurčik Ján
17 6. 11. 1902 Hannover Bremen
Juričkov Matej
27 19. 12. 1909 Zieten Bremen
Kalhut Jozef
45 22. 3. 1905 Breslav Bremen
Kičak Ján
35 11. 10. 1902 Cassel Bremen
Kondula Matej
30 13. 11. 1905 Carpathia Fiume
Kopač Človek Matej
22 2. 12. 1901 Palatia Hamburg
Kopťar Janik Štefan
35 21. 11. 1904 Umbria Liverpool
Korhel Jozef
33 28. 3. 1901 Grosser Kurfurst Bremen
Korhel Štefan
17 21. 2. 1905 Darmstadt Bremen
Kováč Kubula Ján
52 25. 11. 1947 Neuw Amsterdam Rotterdam
Koval Ján
26 3. 4. 1914 President Lincoln Hamburg
Krojer Štefan
34 2. 12. 1901 Palatia Hamburg
Kubaloš Rusnak Ján
24 15. 7. 1904 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Kubalos Ján
27 28. 8. 1928 Marloch Quebec
Kupčo Martin
38 1. 5. 1900 Friedrich der Grosse Bremen
Kupčo Milan
24 11. 11. 1900 Cap Frio Hamburg
Kupčo Jozef
31 9. 9. 1924 Olympic Cherbourg
Lapaj Jurčik Ján
25 31. 1. 1906 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Lapaj Matejkov Ján
28 31. 1 .1906 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Malik Michal
39 21. 11. 1909 Umbria Liverpool
Malik Peter
24 28. 8. 1928 Marloch Quebec
Marušin Jozef
45 31. 1. 1905 Ultonia Fiume
Marušin Ján 1
8 31. 10. 1902 Willehad Bremen
Martinko Ján
52 16. 11. 1909 Kaiser Wilhelm II. Bremen
Matejkov Ján
32 10. 12. 1909 Neckar Bremen
Mezovsky Matej
22 13. 11. 1905 Carpathia Fiume
Mezovsky Ján
31 31. 1. 1905 Ultonia Fiume
Milan Štefan
34 8. 11. 1901 Cassel Bremen
Mravčak Ján
17 27. 3. 1905 Pretoria Hamburg
Mravčak Mária
2 21. 12. 1909 Kaiser Wilhelm II. Bremen
Mravčak Zuzana
24 21. 12. 1909 Kaiser Wilhelm II. Bremen
Mucha Matej
27 1. 11. 1901 Koln Bremen
Nahalka Matej
18 31. 01. 1905 Ultonia Fiume
Nahalka Andrej
39 27. 3. 1905 Pretoria Hamburg
Nahalka Ján
35 11. 5. 1909 Kronprinzessin Cecilie Bremen
Nahalka Štefan
48 24. 3. 1909 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Nahalka Kostolnik Ján
38 27. 11. 1909 Neckar Bremen
Nahalkova Mária
24 8. 6. 1909 Kronprinzessin Cecilie Bremen
Olejar Ján
28 16. 3. 1904 Kronprinz Wilhelm Bremen
Ondrejko Martin
26 20. 11. 1902 Friedrich der Grosse Bremen
Ondrejko Anna
19 3. 12. 1902 Main Bremen
Ondrejko Ján
27 3. 6. 1902 Molyke Hamburg
Ondrejko Štefan
17 21. 3. 1905 Breslau Bremen
Paračka Matej
27 21. 2. 1905 Darmstadt Bremen
Paračka Štefan
33 5. 4. 1905 Grosser Kurfurst Hamburg
Petrof Matitnak Matej
41 16. 3. 1907 Grosser Kurfurst Bremen
Pitonak Peter
27 19. 4. 1902 Cassel Bremen
Pitoňak Matej
33 9. 4. 1902 Friedrich der Grosse Bremen
Pitonak Štefan
28 9. 4. 1909 Kronprinzessin Cecilie Bremen
Praško Jozef
30 28. 3. 1901 Grosser Kurfurst Bremen
Praško Štefan
27 22. 10.1903 Cassel Bremen
Praško Štefan
12 30. 9. 1921 Aquitania Cherburg
Praško Ján
17 30. 9. 1921 Aquitania Cherburg
Remiaš Ján
33 21. 11. 1904 Umbria Liverpool
Revaj Michal
26 13. 11. 1905 Carpathia Fiume
Revaj Mária
19 23. 3. 1905 Stuttgart Bremen
Sakmary Jozef
18 15. 11. 1904 Ivernia Liverpool
Sakmary Michal
48 27. 3. 1905 Pretoria Hamburg
Scedra Štefan
16 5. 4. 1905 Grosser Kurfurst Bremen
Scedra Ján
45 24. 3. 1909 Kaiser Wilhelm der Grosse Bremen
Sedlak Ján
18 31. 10. 1902 Willehad Bremen
Skokan Ján
37 13. 5. 1903 Friedrich der Grosse Bremen
Slibiščak Martin
33 14. 11. 1901 H.H. Meier Bremen
Slivoš Matej
35 9. 4. 1909 Kronprinzessin Cecilie Bremen
Sluki Martin
33 8. 11. 1901 Cassel Bremen
Smola Štefan
18 23. 11. 1902 Main Bremen
Smolar Štefan
43 5. 12. 1904 Ultonia Fiume
Smola Mária
19 11. 11. 1913 Kaiser Wilhelm II. Bremen
Števula Martin
27 28. 3. 1901 Grosser Kurfurst Bremen
Stosil Matej
32 13. 11. 1905 Carpathia Fiume
Stosil Michal
18 27. 3. 1905 Pretoria Hamburg
Stosil Žofia
24 13. 7. 1922 Hanover Bremen
Stosil Ján
27 10. 12. 1909 Neckar Bremen
Sucharek Ján
28 11. 5. 1909 Kronprinzessin Cecilie Bremen
Sucharek Ján
42 10. 12. 1909 Neckar Bremen
Suchy Michal
45 9. 4. 1909 Kronprinzessin Cecilie Bremen
Vernarec Martin
27 28. 3. 1901 Grosser Kurfurst Bremen
Vernarec Martin
28 8. 11. 1901 Cassel Bremen
Vernarec Ján
25 4. 10.1904 Bremen Bremen
Vernarec Jozef
43 16. 11. 1909 Kaiser Wilhelm II. Bremen
Zuskin Augustin
26 23. 3. 1905 Stuttgari Bremen
Meniny má Mária, Maja, Manon, Manona, Marica, Mariela, Marieta, Marika, Marila, Mariola, Marlena, Marusia
Zajtra má meniny Ctibor, Amát, Amátus, Stibor, Sven, Amáta
Návštevnosť:
ONLINE:2
DNES:100
TÝŽDEŇ:1872
CELKOM:1544132
Komunálny odpad sa odváža každú nepárnu stredu v mesiaci.
Elektroodpad:
09. 03. 2024
27. 07. 2024
Nebezpečný odpad:
28. 05. - 04. 06. 2024
01. 10. - 07. 10. 2024
Kalendár zberu triedeného odpadu